História vzniku a vývoja urbáru

Účelom tohto pohľadu do minulosti, nie je podrobná historická štúdia uvádzaného obdobia, ale stručný 

prehľad známych historických faktov o vzniku a vývoji urbárov, ktorých korene siahajú niekoľko storočí 

nazad ( prvé známe urbáre sú z 15. storočia ).

Slovo urbár pochádza z latinského slova „urbárium“, čo v preklade do slovenčiny znamená pozemková 

kniha. Urbáre vznikali z iniciatívy majiteľov panstiev, pre evidenciu platieb a dávok, ktoré im vyplývali 

z poddanských usadlostí. 

Pozemky neboli vo vlastníctve poddaných, vlastnilo ich panstvo.  Povinnosti poddaných tvorili buď 

peňažné platby, naturálne dávky alebo robota. Jednotlivé druhy sa mohli navzájom dopĺňať. Zatiaľ čo 

v stredoveku prevažovali dávky v naturáliách a v peniazoch, pre raný novovek je charakteristické, že 

vrchnosť ukladala viac roboty. Výška finančných odvodov totiž nebola obvykle v priebehu rokov 

valorizovaná a strácala preto na hodnote, zatiaľ čo v prípade roboty tento problém odpadal. 

Táto pôda sa nazýva aj urbárska (rustikál). Panská pôda, ktorú obrábal zemepán vo vlastnej réžii sa 

nazýva dominikál.

Poznáme tri druhy urbárskeho majetku:

 

 Urbárske usadlosti – pozostávali z intravilánu (dvor, záhrada a záhumnie – vo výmere 1 jutra = 0,575 ha) 

a extravilánu. 

Extravilán tvorili pozemky – polia a lúky – výmera ktorých sa menila podľa bonity pôdy.

Želiarsky majetok – pozostával len z intravilánu, prípadne menšieho extravilánu, ktorý nedosahoval 

minimálnu mieru extravilánu.

Domkársky majetok – pozostával len z bytu a najnutnejších vedľajších stavenísk.

 

Niektoré urbáre obsahujú len konkrétny výpočet povinností a dávok za celú obec, ďalšie obsahujú aj 

súpisy poddaných podľa jednotlivých obcí s uvedením povinných dávok.

Jednotnosť pri zápisoch nebola stanovená (až do urbárskej regulácie Márie Terézie v r. 1767).

Celokrajinským urbárom, ktorý zjednotil povinnosti poddaných, bol tzv. „milostivý urbár“ 

cisárovnej Márie Terézie. Tento urbár mal zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu urbárskych povinností poddaných. 

Urbárska regulácia začala dňa 23. 1. 1767 vydaním urbárskeho patentu a skončila sa v r. 1774 zavedením 

spomenutého urbára. Samotný urbár bol napísaný v jazyku ľudu a bol uložený v obciach, aby bol 

zrozumiteľný a prístupný komukoľvek. Urbár mal však aj viacero nedostatkov a spolu s jeho

odmietaním niektorými príslušníkmi uhorskej šľachty tak priniesol poddaným ďalšie problémy.

Vydaniu urbára predchádzal predurbársky súpis majetku a zodpovedanie deviatich otázok dotazníka 

pre každú obec.

Na otázky odpovedali obvykle richtár, jeho prísažní, príp. ďalší vybraní poddaní. Otázky v dotazníku boli 

nasledovné (použitá biblická čeština):

 

 

1. Zdališ a jake urbari su wčil a od kereho času?

 

2. Kde ale žadnich urbarow se nenachaza, zdališ poddani podle contractu, aneb običaje zbiwaju swich 

panow, od ktereho času, budto takowa običaj, budto contracti počatek maju a zdališ neboly inše contracti 

a jake pred wčulajšima

urbary? Kedi pak počatek wčulajšich zbiwanyi a powinnosti poddanskej se stal?

 

3. Kde žadnich urbaruw, aneb contractuw neni, jako dosawat zbiwali poddani swojich panow gruntownich? 

Ktereho času a jakim spusobem sa počatek stal takeho zbiwanyi?

 

4. Jake chosni neb škody pri obczi se nachazaju?

 

5. Kolko a jake role podobnim sposobom aj luky poddani czelo domnik drži, jedna každa rola anebožto 

do ni pod kolko mericz prešporskich su sucze, zdali pak aj otawa na tych lukach se kosiwa.

 

6. Jakove jeden každi poddani a kolko dni a kolko kusmy zapražnej lichvy roboti a panske dosawad 

odbauwal a na spatek iducze do roboti a panskeho poddanim se prijmal, neb ne?

 

7. Zdališ dosawad, od ktereho času a od jakej odrodi devatek poddani dawaly a jeli aj w inšich panstwach 

tejto stoliczy w običaji takowy dewatek? Okrem teho jakowe danky swim gruntownim panom ročite až 

posavad poddani dawaly? Takowe pak danky neb dary treba z hotowich penezi, treba z jinšich 

jakychkolwek vecsi, ktere pani od swich poddanich prijimaly, z čoho pochazaju a jake su?

 

8. Kolko wtejto obczi neb dediyne puste sedliska, od ktereho času a z jakej pričini se nachazaju, kdo 

pak takowe wčil užiwa?

 

9. Zvečiti li su neb slobodneho odchodu panum swim gruntownim poddani?

 

Prílohou dotazníka je súpis majetkov a poddaných (hláv rodín). Vzhľadom k tomu, že od predurbárskeho 

súpisu po vydanie samotného urbára pre danú obec uplynulo niekoľko rokov, súpis poddaných uvedený 

v urbári môže byť odlišný od predurbárskeho súpisu.

 

Urbariálna sústava prešla viacerými úpravami. Zásadnú zmenu celého systému priniesol až zákon 

z roku 1840 podľa ktorého sa zemepánovi a poddaným umožňovalo dobrovoľne uzavrieť výkupné zmluvy 

o zrušení urbárskeho pomeru a nadobudnúť pozemky do vlastníctva. V roku 1848 bolo zákonom zrušené 

poddanstvo a 2. marca 1853 vydal cisár František Jozef I. urbársky patent a dekrét o odškodnení, 

ktorý riešil problémy s vlastníctvom pôdy roľníkmi po zrušení poddanstva v roku 1848. Až 80% vtedajšej 

populácie tvorili roľníci, a podľa zákona sa urbárska pôda definitívne stala majetkom niekdajších poddaných. 

Straty z výnosov tejto pôdy riešil dekrét, ktorým sa štát zaviazal odškodniť bývalých zemepánov v hodnote 

150 miliónov zlatých v štátnych dlhopisoch. Neurbárske pozemky užívané poddanými na zmluvnom 

základe so zemepánom si roľníci mohli sami vykúpiť za sumu 20-násobku ročného úžitku z tejto pôdy. 

Patent nariadil segregáciu lesnej pôdy a pasienkov od zemepanskej pôdy, ktorú počas feudalizmu 

využívali poddaní spoločne so zemepánmi. Vďaka patentu bolo 40% ornej pôdy prevedenej do vlastníctva 

bývalých poddaných a z toho 20% si roľníci sami splatili u zemepánov. Nevyplatená neurbárska pôda 

bola naďalej zaťažená poddanskými povinnosťami, až kým nebola splatená. Z tohto dôvodu sa 

v chudobných horských územiach Slovenska poddanstvo zachovalo až do začiatku 20. storočia. 

 

Bohužiaľ, z tohto a nasledujúcich  období sa nám nezachovali žiadne listiny, či dokumenty.

Z ústneho podania vieme aspoň niekoľko mien predsedov urbáru z pred roka 1948:

-          Chalmovský Ľudovít st.

-          Chalmovský Pavel

-          Bobok Valent

-          Michalovič Valent v rokoch 1934 – 1946

-          Harmanovský Jozef

-          Michalovič Ján, ktorý bol posledným predsedom pred znárodnením v r. 1948

Aj napriek tejto situácii, budeme pokračovať v snahe našich predchodcov o objavenie a získanie 

akýchkoľvek dokumentov, oslovovaním a požiadaním o pomoc rôzne inštitúcie a jednotlivcov.

(Štátny archív v Bratislave, v Nitre, Maďarský štátny archív, atď. ) 

Prvou lastovičkou v tejto snahe, je prepis a kópia originálu „Daňového súpisu“ z roku 1715.

  Originál 1 

 Originál 2 

 Originál 3

 

Prepis originálu:

 

      Podhragya, Podhragy, Keselőkő, Nyitra, Podhradie, SK

Adózók neve: Daniel Hoboth; Petrus Bobka; Martinus Michalek; Michael Paholcsek; 

Joannes Matyejovih; Nicolaus Sinke; Michael Bacsik; Georgius Lakki; Maichael Drasó; 

Jacobus Sitnyanszki; Mathias Sinke; Georgius Bobka; Gregoirus Janyo; Martinus Dudas;

Georgius Bliha; Thomas Ondrejovih; Joannes Gyurcsek; Michael Harinovszky; Georgius Sinke; 

Joannes Csavajszki; Georgius Andrejovih